MMF Grécko a všetko ostatné

Autor: Vladimír Peciar | 8.6.2012 o 22:05 | (upravené 8.6.2012 o 22:42) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  525x

Už dlhší čas sledujem vyjadrenia európskych politikov, finančných analytikov a ekonomických expertov týkajúce sa hospodárskej krízy. Prednedávnom som narazil na článok, kde šéfka MMF pani Lagardeová tvrdila: „Fond sa musí starať aj o rozvojové krajiny, a preto nemá problém s tým, že bohatému štátu stanoví tvrdé podmienky" (tým bohatým štátom samozrejme myslela Grécko). Pri čítaní tohto vyjadrenia som si hneď spomenul na svoju seminárku, ktorú som písal na tému: Metamorfózy a kritika MMF, a preto by som rád zareagoval.

 

Mediálne často diskutovanou témou je, či Grécko dostatočne plní plán „konsolidácie verejných financií" a podmienky na vyplácanie medzinárodnej finančnej pomoci. Nech už je pravda akákoľvek, pripustím, že grécka vláda má veľký podiel na vzniku krízy vo svojom štáte (prípady Írska a Španielska sú podľa môjho skromného názoru veľmi odlišné, pretože v obidvoch štátoch krízu nespustili „život na dlh" alebo „nezodpovedná rozpočtová politika", ale realitný boom previazaný s finančným sektorom so slabou reguláciou).

 

Podmienky úverovania finančnej pomoci zo strany MMF predstavujú horúco diskutovanú tému. Táto kritika prichádza hlavne od mimovládnych organizácií, rozvojových štátov, bývalých zamestnancov, ale aj významných ekonómov. Medzinárodný menový fond poskytuje úvery štátom, ktoré ich potrebujú alebo o ne žiadajú, na základe akceptácie systému podmienok, ktorý musia dané štáty prijať, aby im boli poskytnuté úvery. Funkciu záruk za úver de facto preberá systém podmienok. V niektorých prípadoch boli presne stanovené úlohy, ktoré ma štát žiadajúci o úver splniť do 30, 60 alebo 90 dní. Vyskytli sa aj tlaky na zmenu konkrétnych zákonov. Systém podmienok je veľmi diskutovaná téma najmä v rozvojových štátoch. Každý dokument o úvere so sebou nesie aj zoznam podmienok, ktoré daný štát musí prijať. Podmienečnosť taktiež znamená premenu podmienok na akýsi politický nástroj. Vo väčšine prípadov vlády pristupujú k podmienkam negatívne. Hoci systém podmienok je možné vnímať ako morálnu zodpovednosť alebo záväzok vykonávať všetko potrebné na zlepšenie stavu určitej ekonomiky, spôsob zavádzania a hlavne ich počet často dosiahne opačný výsledok. MMF je kritizovaný, že štát postihnutý krízou nie je schopný súčasne plniť náročné kritériá z rôznych oblastí, keďže ich účinné plnenie vyžaduje dlhší čas alebo sa niekedy ich plnenie môže aj navzájom vylučovať. Po Južnej Kórei napríklad MMF v období vypuknutia finančnej krízy okamžite požadoval vykonanie komplexnej daňovej reformy a privatizáciu štátnych podnikov. Plnenie kritérií výrazne sťažuje aj ich počet, ktorý kulminoval v období ázijskej finančnej krízy. MMF v tom čase naviazal na finančnú pomoc Thajsku 73 podmienok, na úver Južnej Kórei 94 kritérií a na balík finančnej pomoci Indonézii dokonca 140 štrukturálnych podmienok. Ďalej sme podobný scenár mohli vidieť v Afrike, konkrétne v Keni alebo v Ázii, kde liberalizácia finančného trhu a reštriktívna fiškálna politika mali negatívny dopad. Po nastúpení nových vlád boli tieto podmienky zrušené.

 

V súčasnosti MMF, ako aj mnoho vyspelých štátov stále bojuje s finančnou krízou. MMF sa prostredníctvom Európskej centrálnej banky veľmi angažuje v riešeniach problémov v Európskej únii. Jeho finančné prostriedky sú jednými z hlavných v Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) a Európskom nástroji finančnej stability (EFSF). Angažovanosť MMF je viditeľná najmä v Grécku a za chvíľu možno aj v Španielsku. Myslím si, že recept, ktorý MMF spolu s ECB navrhli pre Grécko, len ďalej prehĺbil zlú ekonomickú situáciu, v ktorej sa tento štát nachádza. Podobne ako počas krízy v 90. rokoch v Ázii táto organizácia nariadila krajine zaviesť reštriktívnu rozpočtovú a monetárnu politiku počas obdobia silnej hospodárskej recesie, ktorá mala katastrofálne následky pre ekonomiku. Reštrikciu počas hlbokej krízy? Vážne? Opatrenia a rady, za ktoré bol MMF v minulosti silno kritizovaný, boli znova aplikované a grécka vláda bola dotlačená ich prijať.

 

Pani Lagardeová síce nebola šéfkou tejto organizácie pred dvadsiatimi rokmi, ani počas rokov osemdesiatych, kedy prípad Mexika vyvolal vášnivú kritiku, ani počas hladomoru v Malawi, ktorý bol priamo/nepriamo spôsobený MMF. Ona je šéfkou teraz a MMF sa stále nepoučil zo svojich minulých zlyhaní. Nájdu sa aj opatrenia, kde MMF presadzuje aj expanzívne fiškálne opatrenia, vhodnejšie pre štát v recesii (napr. Guatemala a Kostarika na rok 2008), to je však málo.

 

Čo na záver? Prečo MMF pri Grécku uplatňoval tak dlho reštriktívnu politiku? Pomohla vôbec reštrukturalizácia dlhov? Aký mala zmysel? Kto na tom mohol zarobiť? V záujme koho to bolo? Existovalo aj alternatívne riešenie? Nechať Grécko zbankrotovať včas alebo bolo potrebné zaviesť úplne iný „ozdravný program" ? Neviem.

 

ZDROJE

NEMEC, M. 2009. MMF a globálna finančná kríza. Dostupné na internete: <http://www.derivat.sk/files/konferencia_forfin2009/Nemec.pdf>.

STIGLITZ, J. E. 2002. Globalization and its discontents.

ZAPLETAL, P.. Brettonwoodské instituce - historie, současnost a perspektivy. Brno : Masarykova univerzita. <is.muni.cz/th/135924/pedf_b/Bc._prace.doc>.

Medzinárodný menový fond. <http://inpeg.ecn.cz/frames/mmf/co_je_mmf.html>.

Aký požicaj, taký vráť. <ťhttp://blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2012/06/05/aky-pozicaj-taky-vrat/>

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?