Ako to celé vzniklo (pozn. naozaj stručne)
Po roku 1989 skoro vo všetkých krajinách bývalého východného bloku dochádza k tzv. ekonomickej transformácií. Veľa krajín sa rozhodlo ísť cestou rýchlej privatizácie, liberalizácie a otvárania sa zahraničnému obchodu. Príbeh privatizácií 90. rokov a po roku 1998 je asi každému známy. Zhodnime sa, že to malo svoje úspechy a neúspechy. Už počas vlády Vladimíra Mečiara rástol každoročne prílev zahraničných investícií (PZI) a rýchlejšie tempo dosiahol po nástupe M. Dzurindu. Slovensko bolo vtedy prezentované ako úspešný príklad transformujúcej sa ekonomiky s dôrazom na prílev zahraničného kapitálu. Impulzom pre zrýchlený rast PZI, ale aj HDP, bol aj pozitívny prístup vlád M. Dzurindu k zahraničným investíciám a daňová reforma, avšak nezamieňajme si tieto faktory za dôvody rastu. Daňová reforma určitým spôsobom prispela k pozitívnemu trendu v oboch oblastiach, ale rast PZI a HDP vykazoval pozitívne tendencie už pred zavedením rovnej dane, takže by k nim došlo tak či tak. Ďalšie faktory ako reforma finančného sektora (jeho predaj zahraničiu = PZI) a daňové a rôzne úľavy investorom zo zahraničia, prispeli k pokračujúcemu rastu PZI. Liberalizácia v oblasti zahraničného obchodu a vstup do EÚ predstavovali zásadnú zmenu pre štruktúru slovenského hospodárstva. Do roku 2007 Slovensko dosahovalo v priemere stredne vysoký rast HDP podobne ako niektoré krajiny z regiónu a časom sa z stalo krajinou s vysokým stupňom otvorenosti zahraničného obchodu. Naše celé HDP je praktiky závislé od medzinárodného obchodu a exportu, pričom okolo 80% vyrobenej produkcie u nás ide na export. Export tvoria najmä produkty vyrobené zahraničnými firmami u nás. Lenže takýto model rastu nemôžete sledovať donekonečna. Prečo ?
„Slovenský model"
Situácia týkajúca sa firmy US Steel jasne odzrkadľuje neudržateľnosť nášho modelu rastu ekonomiky. Je nepopierateľný fakt, že PZI prinášajú do krajín mnohé výhody, ale z dlhodobého hľadiska vysoký prílev PZI a slabšia domáca vrstva podnikateľov predstavujú pre krajinu závažný problém. Zameriam sa len na dva problémy, ktoré považujem za najdôležitejšie. Sú nimi repatriácia ziskov a nestálosť takýchto investícií v dnešnom globalizovanom hospodárstve. Repatriácia ziskov ochudobňuje štátny rozpočet (situácia je horšia ak investor dostal miliónové daňové úľavy a dane aj tak platí v inom štáte). Týmto sa potom (veľmi stručne) strácajú zdroje na rozvoj infraštruktúry, vzdelávania a zdravotníctva. Nestálosť investícií spočíva v tom, že vždy sa môže investor „zbaliť" a odísť do krajiny s „lepšími podnikateľskými podmienkami". Týmto samozrejme myslím napr. nízke mzdy a dane alebo voľnejšiu environmentálnu reguláciu. „Preteky ku dnu" - konkurencia medzi štátmi, kto ponúkne všetko lacnejšie a okreše sociálny systém, je dnešným hitom medzi mnohými rozvojovými sa štátmi. Niekedy mám dojem, že ide o nové nevoľníctvo a kolonializmus 21. storočia.
Ale späť na Slovensko. US Steel alebo Samsung sú ideálne negatívne príklady tohto modelu. Nestáva sa často (alebo áno?) aby predseda vlády suverénneho štátu išiel, poviem to slušne, žiadať predstaviteľov nadnárodnej korporácie (firmy), aby neodchádzali.? Veď čo si počneme keď sme za 20 rokov zmohli len na tento chabý model a ešte sa nim aj pýšime? Lacná a kvalifikovaná pracovná sila. To je Slovensko, nie ? US Steel si nakoniec vybojoval úľavy vo výške niekoľko desať miliónov eur a v „memorande" sa zaviazal, že tu ešte ostane minimálne na 5 rokov. (na základe mne nových informácii sa úľavy premietnú do konečných cien energie pre odberateľov, US Steel dostane podporu vo forme príplatku k pevnej výkupnej cene - ďakujem za komentáre pod článkom) Skvelé !!! Pamätáte sa na Samsung alebo KIU ? Čo chceli a čo dostali? Samozrejme to je pre dotknuté rodiny pracujúcich pozitívna správa, ale čo bude za 5 rokov?
Ja v tom vidím viac. Negatíva vyplývajúce z toho akým spôsobom sa formuje globalizácia svetovej ekonomiky, lobbying nadnárodných firiem a „preteky ku dnu" majú podľa mňa ďalekosiahle dopady na štáty a demokraciu ako takú. Nemôžeme sa ešte ďalej zatiahnuť do špirály osekávania verejných služieb a znižovania daní aby sme boli atraktívni pre zahraničných investorov. Občania zverujú moc politikom a voleným inštitúciám. Tí potom majú právo na základe zákona „vládnuť". Centrum moci nie sú trhy a obrovské nadnárodné firmy, ale volebné miestnosti. Dúfam, že to stále ešte platí.
Záver
Slovensko potrebuje prechod na iný model. Posilniť domáci dopyt zmenšiť závislosť od medzinárodného obchodu, rast príjmov, kvalitnú domácu podnikateľskú vrstvu (bez schránok na Cypre), aspoň raz v histórii vyrovnaný rozpočet, oživiť poľnohospodárstvo atď. Musím ale podotknúť, že na národnej úrovni sa tieto ciele dnes dajú zrealizovať ťažšie. Aj keď som zástancom EÚ, veľmi mi v nej prekáža hlboký deficit demokracie alebo tisíce lobistov v Bruseli. Ak sa raz dostaneme do bodu, že bude Európa chcieť konkurovať Južnej Amerike alebo Ázií tými istými zbraňami ako oni nám dnes, tak sa asi niekde stala chyba.
P.S. Koncept konkurencieschopnosti medzi štátmi je trochu pritiahnutý za vlasy. Vysvetľujem to v jednom z mojich starších blogov.
Zdroje a grafy
Becker, J., Lesay, I. - Život na úver
http://blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2013/02/04/nerovnosti-prijmov-vo-vychodnej-europe-1/
http://blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2013/01/04/tatransky-tiger/
http://blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2013/01/11/tatransky-tiger-sa-stratil-v-preklade/
