Dnešné mýty o keynesiánskej politike

Autor: Vladimír Peciar | 9.5.2013 o 22:59 | (upravené 9.5.2013 o 23:10) Karma článku: 5,29 | Prečítané:  823x

Rád by som sa podelil na svojom blogu o článok, ktorý som dnes objavil na internete. Veľmi dobre vystihuje tzv. mýty a rôzne nepravdy o istom smere v ekonomickom myslení. Tento článok bude len voľný preklad originálu, do ktorého zapojím pár svojich postrehov.

 

Mýtus č. 1 - Keynesiáni sa nezameriavajú na riešenie dlhodobých ekonomických problémov. In the long run we are all dead.

Konzervatívci (v európskom ponímaní ekonomickí liberáli), ktorí oponujú keynesiánskej ekonómii, sa dostatočne nezaujímajú o krátkodobé problémy, najmä o nezamestnanosť. Práve nedostatočný záujem o krátkodobé problémy môže spôsobiť vážnu nestabilitu ekonomiky v dlhodobom období. Dlhé recesie môžu spôsobiť dlhodobú nezamestnanosť, ktorá má zásadný negatívny vplyv na kontinuálny ekonomický vývoj. Keynesiánov, práve naopak, zaujíma dlhodobé obdobie, ale ich spôsob riešenia nepredstavuje ignoranciu krátkodobých problémov.

 

Mýtus č. 2 - Keynesiánov nezaujíma hospodársky rast.

Keynesiáni chápu hodnotu a dôležitosť ekonomického rastu, ale chcú aby firmy niesli plnú zodpovednosť za negatívne trhové externaity, napr. emisie CO2, a zaujíma ich, aj ako je rast rozložený a distribuovaný. Ak celý dodatočný národný príjem bude absorbovaný len tými na vrchole príjmového rebríčka, aj keď produktivita pracovníkov rástla počas posledných desaťročí, je tu dôvod obávať sa. Hospodársky rast je kľúčom pre rast príjmov  Keď to celé zhrnieme „rast musí zdvihnúť všetky lode, nielen jachty". Pozn. - Zaujímavý bude vývoj v Číne, kde práve naopak rast príjmov a začínajúca sa tvorba tzv. strednej triedy, môže spôsobiť silný štrukturálny obrat v hospodárstve a zameranie sa na vnútorný rast prostredníctvom rastu domácej spotreby, už pravdepodobne nebude dosahovať také miery rastu ako v minulosti. V nasledujúcich desaťročiach sa môžu prejaviť aj problémy so starnutím obyvateľstva, spôsobené politikou jedného dieťaťa, avšak to sú už veľmi dlhodobé predikcie.

 

Mýtus č. 3 - Keynesiáni obhajujú silný štát.

Pravdepodobne najčastejší a jeden z najväčších mýtov o keynesiánskej hospodárskej politike. Keynesiánska stabilizačná politika zahŕňa zvyšovanie vládnych výdavkov alebo znižovanie daní počas krízy a znižovanie vládnych výdavkov alebo zvyšovanie daní v období rastu (tzv. boomu). Zmena v keynesiánske politike je teda dočasná. Zvyšovaním daní sa zdá ako keby štát viac rástol a reguloval, ale v kríze, ak sa štát rozhodne znížiť dane a počas boomu sa to snaží „zaplatiť" znížením výdavkov, potom štát je v ekonomike prítomný čoraz menej. V priemere sa teda „veľkosť štátu" v ekonomike nemení. Tu by som rád dodal, že toto je základ anticyklickej hospodárskej politiky. Avšak to, prečo majú dnes nielen európske štáty problém s dlhmi, nemôžeme pripísať len výdavkom. Trend v niektorých krajinách bol jasný, rast či recesia, stále sa presadzovalo znižovanie daní a výdavky nikto neškrtal. Grécko, USA, Portugalsko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Slovensko či Česká republika, v týchto krajinách ako aj v mnohých iných, firemné dane a dane pre fyzické osoby od roku 1990 do 2012 vo všetkých prípadoch klesali.

Ďalej by som ešte dodal, že nie som fanúšikom cyklickej zmeny výšky a štruktúry daní v závislosti od vývoja hospodárstva. Tu preto navrhujem progresívnu formu zdaňovania príjmov a štruktúru, ktorá bude menej zdaňovať prácu a firmy ako kapitálové výnosy z investovania do majetku. V kríze príjmy klesajú, kto menej zarobí, menej na daniach zaplatí zo svojho príjmu. Progresívne zdanenie v prospech dolných 90% príjmového rebríčka má silný pozitívny vplyv na hospodársky rast a zabraňuje koncentrácii bohatstva.1 (Uvádzam, že bol by som nerád, keby sa tento príklad hneď zvrhol na spájanie so slovenskou ekonomickou situáciou. Keď sa u nás vyberie to čo sa zo zákona má a daňové úniky a optimalizácie nebudú predstavovať miliardy eur, potom bude vhodná chvíľa na diskusiu o štruktúre a výške daní).

 

Mýtus č. 4 - Keynesiánov nezaujíma verejný dlh.

Keynesiáni si uvedomujú, že verejný dlh za určitých podmienok môže spôsobovať problémy. Do pomeru však treba dať náklady a problémy plynúce z vysokého dlhu a náklady plynúce z dlhodobej vysokej nezamestnanosti. Počas silných hospodárskych kríz sú náklady a problémy spôsobené vysokou nezamestnanosťou väčšie ako náklady vysokého dlhu a majú ďalekosiahlejšie dopady na spoločnosť.

 

Mýtus č. 5 - Keynesiánov nezaujíma inflácia.

Keynesiánov na prvom mieste zaujímajú vysoké a stabilné miery zamestnanosti a príjmov domácností. Ak inflácia  prekáža dosiahnutiu týchto cieľov tak je to problém. Podobne ako v minulom príklade, náklady nezamestnanosti sú pre keynesiánov dôležitejšie ako náklady plynúce z inflácie.

 

Mýtus č. 6 - Keynesiáni neveria v monetárnu politiku.

Keynesiáni nepopierajú úlohu monetárnej politiky pri riešení hospodárskych problémov, ale odmietajú ju považovať ako jediný nástroj. Fiškálne opatrenie sú taktiež potrebné.

 

Mýtus č. 7 - Keynesiáni používajú zastarané, out-of-date, modely.

Keď kríza udrela, moderné makroekonomické modely zlyhali. Ekonómovia sa následne obrátili na staré. Berúc do úvahy ich silné a slabé stránke, boli lepšie pripravený analyzovať následný makroekonomický vývoj. Keď sa niektoré nové keynesiánske modely adaptovali na situáciu, tým starým dali za pravdu.

 

Lacné peniaze a reálna ekonomika

Stretol som sa aj s argumentmi, že tento typ politiky obľubujú politici a bankári. Bankári sa pri „tlačení a rozhadzovaní peňazí z vrtuľníka" vždy najviac nabalia a následne má kto ďalej financovať a lobovať u správnych politikov. Zdôrazňujem a opakujem, tento ekonomický smer je hlavne o zameraní sa na reálnu ekonomiku - prácu, domácnosti, firmy a produkciu. Preto ak niekto argumentuje, že záchrana súkromných bánk je keynesiánstvo, tak sa podľa môjho názoru mýli. Dávno som čítal, a ak sa ešte dobre pamätám, tak skúsim parafrázovať jeden Keynesov výrok: Finančný sektor by mal byť len bublinou na povrchu mydla. Kde mydlo reprezentuje reálny sektor.

John Maynard Keynes:

The Great Slump of 1930: „This is a nightmare, which will pass away with the morning. For the resources of nature and men's devices are just as fertile and productive as they were. The rate of our progress towards solving the material problems of life is not less rapid. We are as capable as before of affording for everyone a high standard of life... and will soon learn to afford a standard higher still. We were not previously deceived.

But to-day we have involved ourselves in a colossal muddle, having blundered in the control of a delicate machine, the working of which we do not understand. The result is that our possibilities of wealth may run to waste for a time - perhaps for a long time..."

Na koniec ešte jeden citát:

„Keď je človek v jame, tak prvé, čo by mal urobiť, je prestať kopať" - James Ellman

ZDROJE

1 Owen Zidar - Tax Cuts for Whom ? Heterogeneous Effects of Income Tax Changes on

Growth & Employment, University of California - Berkeley

 

O koncentrácii bohatsva - Thomas L. Hungerford, Taxes and the Economy: An Economic Analysis of the Top Tax Rates Since 1945

Originálny článok

http://www.thefiscaltimes.com/Columns/2013/05/07/Seven-Myths-about-Keynesian-Economics.aspx#page1

 

Dáta o daniach sú z OECD

 

http://www.oecd.org/tax/tax-policy/oecdtaxdatabase.htm#C_CorporateCaptial

 

http://www.oecd.org/tax/tax-policy/oecdtaxdatabase.htm#pir

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?