Všetci sme si nerovní

Autor: Vladimír Peciar | 14.7.2013 o 19:12 | (upravené 14.7.2013 o 19:21) Karma článku: 6,22 | Prečítané:  617x

Tentokrát na moje obľúbené témy. Daňové raje, príjmová nerovnosť a mzdy. Nechcem všetky témy hodiť do jedného veľkého neprehľadného článku, preto sa im v najbližších dňoch budem venovať osobitne v kratších formátoch. Dnes radšej rýchlo o problematike daňových rajov. Nech to stihnem pred tým, ako mi Piano uzamkne články.

 

Potom ako ICIJ (Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov) zverejnilo, že disponuje gigabajtmi informácií o osobách, firmách a politikoch majúcich podniky či účty v daňových rajoch, začal sa taký menší hon na čarodejnice. Odhady spomínali také množstvo biliónov dolárov v daňových rajoch, ktoré by stačili na vyriešenie dlhových kríz v USA a v EÚ. V súčasnosti v období krízy, v období vysokej nezamestnanosti v USA a EÚ (fakt, že v USA nezamestnanosť klesá, neznamená, že všetko je OK, nezvykajme si na novú „nulovú nezamestnanosť) a vo „veku šetrenia" tieto informácie vyvolali značný rozruch medzi verejnosťou - voličmi - a tým pádom aj medzi politikmi. Politickí predstavitelia USA, ako aj EÚ na svojich summitoch sľúbili, že sa budú tejto téme „vážne venovať".

 

Po tom, ako vydali pár „ostrých prehlásení", ma nakoniec pár vecí prekvapilo. Informácie ICIJu majú jednoznačne globálny dopad a neboli zametené pod koberec. Čo je naozaj dobré. Napr. také Švajčiarsko či Luxembursko sa dostali pod paľbu kritiky a rušia v určitej miere svoje bankové tajomstvo. Daňové úrady v USA vedú vyšetrovanie voči The First Caribbean International Bank, v minulosti vlastnenej známou bankou Barclays (niektorí tú banku poznáte z anglickej Premier League), z dôvodu, že v nej majú účty americkí daňoví „evaders". Herbert Stepic z Raiffeisen Bank, jeden z najväčších bankových šéfov, ponúkol svoju rezignáciu po tom, ako partnerské médiá ICIJu z Nemecka a Rakúska odhalili, že tajne kontroloval firmy z Hong Kongu a Britských Panenských ostrovov. Ďalšie odhalenia samozrejme pokračujú.

 

Zaujímavý je prípad Holandska. Tam nadnárodné firmy podnikajú vo zvýhodnenom režime oproti domácim. Štát teda diskriminuje domácich podnikateľov, pretože nadnárodné firmy tam platia veľmi nízke dane alebo neplatia žiadne, pritom štandardná  daň zo zisku je 20 - 25 % a hraničné sadzby z príjmu fyzických osôb sú až do 50 %. Niektorí politici tento systém obhajujú, pretože prináša asi miliardu do holandského rozpočtu. Napr. Joost van Kleef autor knihy Daňový raj: Prečo tu nikto neplatí dane, okrem teba tvrdí inak. Podľa neho holandské daňové zákonodarstvo je plné medzier a výnimiek. ,,Takmer každý daňový expert, ktorý radí vláde, parlamentu, ministrom, je na výplatnej páske Deloitte alebo Ernst & Young. Tieto firmy na holandskom systéme daňových únikov dobre zarábajú," hovorí ďalej Kleef.

 

Zaujímavá otázka je, kedy dochádza k takýmto daňovým únikom a optimalizáciám. Či len počas recesií, alebo keď sa politici rozhodnú zvyšovať dane. K únikom dochádza stále a na výške daňových sadzieb nezáleží. V Nemecku počas rokov 2001 - 2008, ako uvádza vo svojej štúdii nemecký Inštitút pre ekonomický výskum, počas silnej ekonomickej konjunktúry v tomto období, každý rok nemecké firmy ukrátili štátny rozpočet o približne  90 miliárd eur ročne využívaním medzier v zákonoch.

 

Paradoxom ale zostáva, ak by sa v Nemecku rozhodli upraviť zákony, aby každý podnikal za rovnakých podmienok, podnietilo by to ďalší odliv daňových príjmov. Ak by to isté chceli urobiť v Holandsku a zrovnoprávniť nadnárodné firmy, firmy by odišli alebo by si vylobovali výhodnejšie podmienky. Fyzická osoba, ktorá jediná platí dane a najviac benefituje z programov nimi financovaných, musí počúvať o uťahovaní opaskov, zachraňovaní bánk či škrtoch na infraštruktúre a výskume.

 

Škoda, že vlády najprv siahajú na výdavky, tým znižujú kvalitu verejných služieb, zdravotníctva a školstva. Potom čo sa ukázalo, že politika škrtov hlava-nehlava sa stala nereálna, musíme sa na problém pozrieť zo širšieho hľadiska. Distribúcia príjmov, výška miezd, celospoločenská efektivita a dôležitosť vládnych výdavkov by sa mali stať popri konsolidácii krátkodobými aj dlhodobými cieľmi hospodárskej politiky štátov v „post-austerity" ére.

Vek šetrenia

 

Na nadväzujúce témy nabudúce.

 

ZDROJE

http://www.dw.de/german-companies-avoid-billions-in-taxes/a-16841542

http://www.spiegel.de/international/germany/diw-weak-infrastructure-investment-threatens-german-future-a-907885.html#ref=rss

http://www.ecfr.eu/publications/summary/a_german_model_for_europe210

http://finweb.hnonline.sk/c1-60242390-apple-ci-ikea-korporacie-maju-v-holandsku-biliony

http://www.icij.org/offshore/us-tax-authorities-target-caribbean-bank

http://www.icij.org/offshore/offshore-leaks-revelations-force-resignation-top-european-banker

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?