3 šípy Shinza Abeho

Autor: Vladimír Peciar | 15.2.2014 o 12:39 | Karma článku: 3,34 | Prečítané:  513x

Japonsko ako posledná bašta keynesianizmu? Niekomu sa to tak zdať môže a niekomu nie. Hospodárska politika premiéra Shinza Abeho (síce si nie som istý slovenským skloňovaním jeho mena) očividne budí pozornosť politikov a ekonómov z celého sveta. Japonská stratená dekáda, či lepšie dekády, sú objektívnymi dôvodmi pre ekonómov a politikov hľadať recepty ako konečne skoncovať s desaťročiami relatívne pomalého ekonomického rastu, deflácie a s enormným verejným dlhom, niečo cez 240% HDP.  

Od decembra 2012, keď bol Shinzo Abe zvolený premiérom Japonska, jeho administratíva začala uplatňovať tzv. politiku troch šípov (podobnosť s legendou o Svätoplukovi a troch prútoch čisto náhodná). Tri šípy reprezentujú tri základné oblasti japonských reforiem - expanzívna monetárna politika, silné fiškálne stimuly a štrukturálne reformy hospodárstva. Všetky tri oblasti vyvolávajú značnú podporu, ale zároveň aj kritiku medzi rôznymi analytikmi a odborníkmi. Najprv sa pozriem na viditeľné krátkodobé dopady všetkých politík a potom sa zameriam na ich podporu a kritiku z rôznych strán, vrátane mojej.

 

Monetárna politika

Prezentovaná ako "prvý šíp", je radikálna, nekonvenčná a nesie sa v duchu kvantitatívneho uvoľňovania. Hlavným cieľom sa často udáva vytrhnúť Japonsko z deflačnej pasce a cieliť infláciu na 2%. BoJ (Japonská centrálna banka) vyhlásila, že začne nakupovať cenné papiere a dlhopisy v objemoch až 60-70 triliónov jenov počas dvoch rokov od vyhlásenia v apríli 2013, aby zväčšila monetárnu bázu. Týmito krokmi BoJ dosiahla svoje ciele. Jen sa po týchto nákupoch oslabil cca o 20%, tým zvýšil konkurencieschopnosť japonských firiem na svetových trhoch a ich tržby. Mohutná expanzívna monetárna politika ďalej viedla k boomu na akciových trhoch a index Nikkei zrástol o 70%. Inflácia na začiatku roka 2014 sa pohybuje nad 1,5% a niektorí autori tejto politike prisudzujú aj dopad na rast HDP ( v prvej polovici roku 2013 bol rast okolo 4%, síce sa v druhom polroku prepadol na 2%, stále je to považované za úspech) a na zníženie nezamestnanosti. Všetky tieto body sú zatiaľ len krátkodobé ciele, ale ako sa zdá BoJ sa ich podarilo dosiahnuť.

 

Takto z hlavy to neviem povedať, ale skúsim sa na dosiahnuté ciele pozrieť z mojej perspektívy. Každá učebnica ekonómie vám povie, že vysoká inflácia aj deflácia je vo všeobecnosti škodlivá pre národné hospodárstvo z rôznych dôvodov. Keď sa bavíte o inflácii, ono je viac-menej jedno aké hodnoty dosahuje (nepredpokladám žiadne extrémy samozrejme), hlavné je, aby bola stabilná bez vysokej volatility. Devalvácia japonského jenu skôr čelí kritike napr. zo strany európskych či ruských centrálnych bankárov, pretože takéto správanie môže viesť k tzv. menovým vojnám a k destabilizácii menových trhov. Devalvácia ďalej zhoršuje aj japonské saldo zahraničného obchodu z dôvodu rastúcich cien importovaných statkov, na ktorých je Japonsko závislé. Pre niekoho rast cien cenných papierov a indexov, môže byť úspechom, ale ak mám povedať pravdu, dopady pozitívneho vývoja finančného sektora na sektor reálnej ekonomiky sú obmedzené a nikto si nepraje ďalšiu bublinu na akciových trhov (Japonsko určite nie).

 

Fiškálna politika

V tejto oblasti sa jedná o obrovský rozpočtový stimul vo výške cca. 10,3 trilióna jenov hlavne zameraného na výdavky na infraštruktúru, ktorý by okrem iného mal naštartovať aj spotrebiteľské výdavky. V daňovej oblasti premiér Shinzo Abe má v pláne znížiť firemné dane o 2,4%, daňovo zvýhodniť rôzne typy investícií a zvýšenie DPH v roku 2014 na 8% resp. 10% v roku 2015. Zvýšením nepriamych daní sa vláda bude snažiť kompenzovať expanzívnu časť fiškálnej politiky a stimul 5 triliónov jenov má na druhej strane kompenzovať zvýšenie DPH (teda zníženie spotrebiteľských výdavkov v krátkodobom období).

 

Ak sa štát nachádza v pasci likvidity, podobne ako Japonsko, kde monetárna politika stráca svoj efekt, jediným nástrojom ostáva rozpočet. Takto to asi vidí aj japonská vláda. Za cenu 10,3% deficitu v roku 2013, sa japonská vláda snaží konečne naštartovať ekonomiku. Úprimne teraz napíšem, že im v tom držím palce a dúfam len v to, že rast HDP bude rásť rýchlejšie ako štátny dlh v nasledujúcich rokoch (dekádach?). Myslím, že v to dúfajú aj japonskí politici. Daňová politika mi na druhej strane príde skôr ako "preteky ku dnu", a to z vyhlásenia premiéra o potrebe urobiť dane "globálne konkurencieschopné". Dôraz na nepriame dane vidím vo svetle (neo)liberálnych reforiem typu: Nový Zéland, Čile, MMF či Washingtonský konsenzus. Nový Zéland a Čile počas 80. a 90. rokoch sa udávajú ako príklady razantných liberálnych hospodárskych reforiem, kde si ale treba pozorne naštudovať ich pozitívne a negatívne stránky. Dodám ešte, že minulé zvýšenie DPH v 90. rokov, krajinu skôr poslalo do ďalšej recesie, avšak dnes je zvýšenie DPH len časťou komplexnejšej fiškálnej reformy.

 

Štrukturálne reformy

Najzložitejší a možno najdôležitejší šíp zo všetkých. Všetky jeho časti majú charakter dlhodobých reforiem a preto ich dopady nebudú v najbližších rokoch až tak viditeľné. Tu sa pokúsim zamerať na hlavné oblasti. Za jeden z prvkov tretieho šípu považujem tzv. "Mzdové prekvapenie". Premiér Abe to s tou infláciou myslí vážne a snaží sa ju naštartovať aj z druhého konca. Od roku 2000 mzdy agregátne klesali v Japonsku o 0,8% ročne (pravdepodobne nominálne, pretože nemôžem rozlúštiť aký presný údaj tým japonský premiér myslí) a v roku 1997 japonskí pracovníci agregátne zarobili 279 triliónov jenov oproti 244 triliónom jenom v roku 2012. Z tohto dôvodu vláda, odbory a firmy budú rokovať a hľadať riešenie ako (alebo kedy) budú platy v Japonsku zvyšované.

Ďalšou časťou, od ktorej si japonská vláda sľubuje veľa, je liberalizácia zahraničného obchodu, vytvorenie špeciálnych ekonomických zón a podpísanie Trans-Pacific Partnership (TPP) - Dohody o voľnom americko-ázijskom obchode. Vláda má v nasledujúcich rokoch v pláne plne liberalizovať trh s elektrinou, poľnohospodárstvo (produkciu ryže) a vytvorenie tzv. špeciálnych zón s daňovým a iným zvýhodneným podobných čínskym zónam. Ďalšie reformy čakajú aj sociálny systém a dôchodkové sporenie.

 

V oblasti je zahraničného obchodu platí to čo som napísal o Novom Zélande a Čile a mnohé z tých fráz mi prídu ako klasické učebnicové. Podľa mňa bude dôležité skôr akým tempom sa budú dané reformy uskutočňovať, ja som skôr zástancom gradualistickej metódy a nie šokovej terapie. Pri rokovaniach o veľkých medzinárodných zmluvách by si mali občania a občianske združenia dávať pozor na ich znenie. Nechcem teraz vyznievať konšpiračne, ale teba si dávať pre koho sú články v týchto zmluvách prospešné. Pre občanov alebo pre korporácie? Časti napr. o arbitrážnych sporoch ako pri Dohode USA-EÚ o voľnom obchode vyvolali značnú vlnu kritiky a rokovania o zmluvách sa predĺžili.

 

V učebniciach o hospodárskej politike nájdete kapitolu o "Cieľoch hospodárskej politiky". Tam sa dočítate, že ciele sa môžu navzájom dopĺňať, byť voči sebe neutrálne alebo si odporovať. Ja Japonsku držím palce. Nech sa navzájom dopĺňajú a čo najmenej si odporujú.

 

Japonsko si na svoje ramená toho berie veľa, ale ak sa im podarí ciele, ktoré si vytyčujú v budúcnosti dosiahnuť, možno slnko začne znova vychádzať na východe. Ak nie, Japonsko môže mať pred sebou ďalšiu stratenú dekádu a možno aj niečo horšie.

 

ZDROJE

 

http://www.theglobeandmail.com/report-on-business/economy/economy-lab/how-shinzo-abe-is-quietly-bringing-japans-economy-back-to-life/article16190734/

 

http://www.economist.com/news/asia/21579514-shinzo-abe-disappoints-timid-attempt-structural-reform-misfire

 

http://www.project-syndicate.org/commentary/koichi-hamada-assesses-the-progress-that-japanese-prime-minister-shinzo-abe-s--three-arrows--strategy-for-economic-revitalization-has-made-so-far

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Abenomics

 

http://en.wikipedia.org/wiki/Bank_of_Japan

 

http://www.project-syndicate.org/commentary/shinzo-abe-links-economic-recovery-in-japan-to-improved-prospects-for-global-peace-and-prosperity

 

http://www.project-syndicate.org/commentary/shinzo-abe-unveils-a-concerted-effort-to-raise-japanese-workers--pay-

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?