reklama

Kríza EÚ a tunelovanie ESM - reakcia na návštevu z Nemecka a článok R. Sulíka časť. 1.

Týmto by som článkom chcel reagovať na pána europoslanca Richarda Sulíka, ktorý sa v krátkosti vo svojom článku venuje problematike ESM a rád by som reagoval aj na návštevu šéfa ESM a nemeckej kancelárky v Bratislave. Článok rozdelím na tri časti, aby to nebolo moc dlhé čítanie na prvýkrát. V situácií okolo denníka SME by som bol rád, keby môj blog a články ostali aktívne aj naďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pán poslanec sa dlhodobo venuje európskym ekonomickým a politickým otázkam, to je fakt. Síce ako študent hospodárskej politiky nemám až také veľké odborné skúsenosti ako on a moje politické skúsenosti sú nulové, rád by som prispel svojimi "dvoma centami" k danej téme. Najlepšie bude ak začnem stručným úvodom čo Euroval, OTM, EK a rôzne iné skratky znamenajú. Myslím, že danú tému je potrebné dookola "omielať, pretože súhlasím s kritikou o prílišnej vzdialenosti orgánov od občanov a o demokratickom deficite EÚ. V ďalších častiach sa pozrieme aj na reálne výsledky európskych a "ozdravných" programov, súčasnú situáciu a následne, na rozdiel od pána poslanca, sa pokúsim ( OK nie úplne ja) ponúknuť riešenie tzv. Eurokrízy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na začiatku je naozaj vhodné si vysvetliť a definovať podstatné časti a programy, ktoré spadajú pod EFSF/ESM a ECB.

Súčasná európska kríza je najväčšou a najvážnejšou politickou a hospodárskou krízou od vzniku Európskej únie. Politická kríza sa prejavuje v stagnácii integračného procesu, v strate dôvery občanov k orgánom EÚ a v rastúcej podpore tzv. euro-skeptických politických strán v nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu. V hospodárskej sfére ide o znateľný pokles rastu HDP a jeho prepad v mnohých štátoch EÚ resp. Eurozóny a dramatický nárast nezamestnanosti naprieč štátmi EÚ. Ako je možné vidieť z Grafu č. 1, pravdepodobne najreprezentatívnejším dôkazom vážnosti krízy, je fakt, že HDP p.c. štátov Eurozóny sa ani po 4 rokoch nedokázalo vrátiť na úroveň z pred roku 2007.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Graf č. 1

Obrázok blogu

Nezamestnanosť v Eurozóne sa pohybuje na svojich historických maximách, a to okolo 12%. V 28 štátoch EÚ sú mieri nezamestnanosti pohybujú od 5% do 28% a priemerne sa drží na úrovni 10%.[1]

 Príčiny hospodárskej v EÚ predstavujú rad komplexných krátkodobých a dlhodobých faktorov, ktoré sa naplno prejavili v roku 2009 (síce írske bankové problémy sa začali prejavovať už od roku 2008). Medzi základné príčiny je možné zaradiť globalizáciu finančného sektora, finančnú krízu 2007-2008, medzinárodné ako aj intra-európske nerovnováhy na bežných účtoch platobnej bilancie, bubliny na realitných trhoch a nezodpovedné a procyklické fiškálne politiky. Katalyzátorom sa neskôr stala neúnosná Grécka rozpočtová pozícia, enormný nárast rozpočtového deficitu a neschopnosť štátu obsluhovať svoj verejný dlh. Táto situácia následné vyvolala domino efekt ekonomických problémov naprieč EÚ.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Kríza Eurozóny je súhrn štyroch kríz v štyroch rôznych oblastiach, ktoré na seba nadväzujú. Z chronologického hľadiska bola prvou banková kríza. Banková kríza v Eurozóne je súčasťou celosvetovej bankovej krízy, ktorá vypukla v roku 2008 v Spojených štátoch amerických. Eurozóna avšak nedokáže rázne a relatívne rýchlo vyriešiť bankové problémy z toho dôvodu, že inštitucionálnu architektúru Eurozóny tvorí spoločná centrálna banka bez spoločnej efektívnej vlády a národné vlády bez vlastných centrálnych bánk, ktoré stoja proti bankovým konglomerátom bez možnosti dostačujúceho dohľadu. Ďalším aspektom je kríza dlhová. Finančná kríza 2008 ukázala, že princíp individuálneho ručenia za vlastné dlhy štátov sa ukázal ako nefunkčný. Orgány EÚ spolu s členskými štátmi v snahe o neporušenie Lisabonskej zmluvy a Štatútu ECB o klauzule "bail-out" vytvorili špeciálne finančné nástroje EFSF a ESM na pomoc štátom vo vážnych dlhových problémoch. Taktiež sa do tohto programu zapojila ECB so svojim programom OMT (Outright Monetary Transactions) a LTRO (Long Term Refinancing Operations) na pomoc bankám. Týmto záchranných nástrojom a programom sa práca bude venovať podrobnejšie v nasledujúcich kapitolách. Investičná kríza sa ukazuje tiež ako jedna z oblastí trápiacich Eurozónu resp. EÚ. Nerovnováhy na bežných účtoch a konštantné nemecké prebytky spôsobili, že ekonomické problémy dopadli najmä na deficitné štáty. Tie bez možnosti devalvácie a v rámci úspornej rozpočtovej politiky nemôžu vytvoriť vhodné investičné prostredie na prelomenie zlej hospodárskej situácie. Táto situácia vážne ohrozuje aj globálnu konkurencieschopnosť EÚ. Posledným aspektom je sociálna kríza. Vysoká nezamestnanosť, rastúca podpora nacionalistických a fašistických politických strán, pokles penzií či nárast daní vedú k vážnym spoločenským nepokojom, ktoré môžu mať ďalekosiahle negatívne účinky.[2]

SkryťVypnúť reklamu
reklama

1.1 Euroval - ESFS a ESM

 ESFS alebo "Euroval 1" je dočasný špeciálny finančný nástroj vytvorený 27 členskými štátmi EÚ v roku 2010 s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu Európskej únie poskytovaním finančnej pomoci štátom Eurozóny, ktoré sa nachádzajú vo vážnych ekonomických problémoch. Pre potreby tejto práce sa bude primárne analyzovať veľkosť štátneho dlhu a potreba rekapitalizácie bankového sektora. V Grafe č. 2 je možné vidieť vývoj štátneho dlhu u piatich štátov Eurozóny najviac zasiahnutými hospodárskou krízou.

Graf č. 2 - Vývoj štátneho dlhu Grécka, Talianska, Írska, Portugalska, Španielska.

Obrázok blogu

Tento nástroj je financovaný členskými štátmi Eurozóny. EFSF môže vydávať dlhopisy a iné dlhové nástroje, aby získal zdroje potrebné pre financovanie štátov s vážnymi hospodárskymi problémami alebo na rekapitalizáciu bankového sektora. EFSF je garantovaný 780 mld. eur a schopný poskytovať pôžičky spolu s Európskou komisiou (Európsky finančný stabilizačný mechanizmus, 60 mld. eur) a Medzinárodným menovým fondom (MMF, 250 mld. eur) až do výšky 750 mld. eur.[3] V Tabuľke č. 1 je možné vidieť percentuálne podiely jednotlivých štátov na garanciách EFSF.

Tabuľka č. 1

Obrázok blogu

Na to aby si štát mohol požičať z fondov EFSF musí o to požiadať a následne sú podmienky programu a úveru (finančnej pomoci) vyjednané s MMF a Európskou komisiou. Tento program potom musí byť schválený ministrami financií štátov Eurozóny a dôjde k podpísaní tzv. Memoranda o porozumení.[4] Prvý štát, ktorý takto požiadal o pomoc z EFSF bolo Írsko. Írsku bolo poskytnuté 17,7 mld. eur z fondov EFSF a ďalších 67,5 mld. spolu od MMF, EFSM a Dánska, Švédska a Veľkej Británie. Poskytnuté úvery bolo použité na implementáciu ozdravného programu, štrukturálnych reforiem a rekapitalizáciu bánk. Írsko program oficiálne opustilo na konci roka 2013 s reštrukturalizovaným verejným dlhom a s priemernou dĺžkou splatnosti dlhopisov 20,8 roka.[5] Momentálne štáty, ktoré sa nachádzali/nachádzajú v programe ESFS/ESM sú Portugalsko a Grécko. Portugalsku budú úvery z ESFS poskytnuté do výšky 26 mld. eur, čo by podľa internetovej stránky ESFS malo byť aj maximum. Portugalsku bolo zatiaľ poskytnuté 26 mld a zdroje boli "available" do 18. mája 2014. Druhá pôžička Grécku bola poskytnutá do výšky 172,6 mld. eur.

 "Euroval 2" alebo Európsky stabilizačný mechanizmus vznikol v roku 2012 ako permanentný finančný nástroj, ktorý má nahradiť EFSF a EFSM. ESM je medzinárodná medzivládna organizácia sídliaca v Luxemburgu. Vznikol na základe dodatku k Zmluve o fungovaní Európskej únie. Všetky nové pôžičky na pomoc štátom vo finančnej núdzi budú pochádzať len od ESM, pričom EFSF a EFSM budú paralelne fungovať, dokým nenaplnia cieľ svojich programov. Hlavnou úlohou ESM a ESFS je poskytovať pôžičky štátom, ktoré stratili prístup na kapitálové trhy a následne im poskytovať ďalšiu potrebnú finančnú asistenciu až do vyriešenie nepriaznivej dlhovej a finančnej situácie. Pôžičky z fondu majú niekoľkokrát nižšiu úrokovú mieru ako na kapitálových trhoch. Náklady obsluhovania úveru prislúchajú štátu, ktorý o pôžičku požiadal, sú variabilné a úrok je splatný na ročnej alebo polročnej báze. ESM a ESFS majú de facto rovnakú organizačnú štruktúru. Kapitálová štruktúra sa rovná 702 mld. eur a maximálna úverová kapacita je 500 mld. eur. Údaje spolu s podielmi štátov na kapitálovej štruktúre sa nachádzajú v Tabuľke č. 2. dostupnej na linku - http://www.esm.europa.eu/about/governance/shareholders/index.htm

Podmienky na požiadanie pomoci z ESM sú podobné ako v prípade ESFS, ale členský štát požadujúci finančnú pomoc musí najprv plne ratifikovať tzv. Fiškálny pakt a podrobiť sa ekonomickej analýze zo strany ECB, MMF a EK (tzv. Troika). Finančná pomoc z ESM bola zatiaľ poskytnutá Španielsku a Cypru. Španielskej vláde bolo poskytnuté 41,3 mld. eur na rekapitalizáciu bánk. V decembri 2013 Španielsko opustilo program finančnej pomoci. Cypru bolo vyčlenených cca 9 mld. eur na makroekonomický ozdravný program z toho bolo zatiaľ reálne použitých 5,35 mld.[6]

Týmto končím časti o ESFS a ESM. Poskytol som najzákladnejšie údaje o sumách a pravidlách čerpania z fondov ESFS/ESM. V ďalšom článku budem rozoberať úlohu ECB v krízovom období/súčasnosti a ekonomické výsledky spomínanných programov.

[1] <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-31012014-AP/EN/3-31012014-AP-EN.PDF >

[2] Spracované podľa Varoufakis et. al.: A Modest Proposal for Resolving the Eurozone Crisis, Version 4.0

[3] : <http://www.efsf.europa.eu/attachments/faq_en.pdf>

[4] : <http://www.efsf.europa.eu/attachments/faq_en.pdf>

[5] <http://www.efsf.europa.eu/about/operations/ireland/index.htm >

[6] http://www.esm.europa.eu/assistance/cyprus/index.htm

Vladimír Peciar

Vladimír Peciar

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po šiestich rokov znova aktivujem blog a trochu mením záber. O deficite normálnej ekonomickej debaty na Slovensku. O tom ako nenaletieť politikom a ich "odborným" reformám. O biednom stave slovenskej ekonómie (vedy). O aktuálnom ekonomickom výskume. O štúdiách, ktoré by mal každý dobrý ekonóm poznať. O tom, čo by mal dobrý ekonóm vedieť alebo čo má vedieť. Blog hlavne určený pre študentov a výskumníkov v ekonómii. Samozrejme všetci ostatní ekonómovia aj neekonómovia, ste tiež vítaní. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu