Kríza EÚ a tunelovanie ESM - reakcia na návštevu z Nemecka a článok R. Sulíka časť. 2.

Autor: Vladimír Peciar | 25.10.2014 o 14:31 | Karma článku: 3,16 | Prečítané:  722x

OK takže po vysvetlení základných pojmov sa dostávame k jadru veci a ku kritike pána poslanca R. Sulíka. V tejto časti sa budem venovať politike ECB a jej výsledkom a úlohám ESM a ESFS. Ďalej zhodnotím či opatrenia, ktorá ECB prijala, boli "dobré alebo zlé", no a na koniec sa pozrieme na grál európskej hospodárskej politiky - austerity.

Európska centrálna banka

            Okrem spomínaných špeciálnych finančných nástrojoch sa aj ECB podieľa na riešení Eurokrízy, a to prostredníctvom dvoch hlavných operácií - LTRO a OMT. LTRO sú dlhodobé refinančné operácie, ktorých účelom je dodať likviditu najmä bankám v najviac postihnutých štátov a bankám postihnutým bankovou krízou, zabezpečiť ich normálne fungovanie, rekapitalizáciu a  zabrániť úverovej kontrakcii pre firmy a spotrebiteľov. V roku 2011 ECB poskytla úvery v hodnote 489 mld. eur viac ako 500 bankám, s 3 ročnou maturitou a 1% úrokovou sadzbou.[1] Na začiatku roka 2012 ECB v novej sérii úverov LOTR 2 poskytla ďalších 529,5 mld. eur približne 800 európskym bankám.[2]

            ECB oznámila program OMT v septembri 2012 a jeho cieľom je prostredníctvom nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch znížiť výnosy na štátnych dlhopisoch. Spolu s ESFS a ESM bol OMT zameraný na zlepšenie dlhovej situácie postihnutých štátov, ich postavenie na kapitálových trhoch a zlacnenie dlhovej služby - zníženie úrokov na dlhopisoch. ECB vyhlásila, že bude nakupovať dlhopisy štátov, ktoré sú splatné do 1 až 3 rokov, aby tým znížila úroky na dlhodobých 10 ročných dlhopisov. Štáty, ktoré požadujú pomoc cez OMT sa musia nachádzať programoch ESM/EFSF, byť pod tlakom vysokých úrokových sadzieb, mať prístup na kapitálové trhy a spĺňať podmienky stanovené ECB a Memorandom o porozumení.

            Zhodnotenie celkovej stabilizačnej politiky zo strany ESM/ESFS a ECB je vhodné priblížiť si na nasledujúcich grafoch , na ktorých bude prezentovaný vývoj  úrokov na 10 ročných dlhopisov európskych štátov a stavy rozpočtových deficitov v rokoch 2007 až 2012.

 

Graf č. 3 - Vývoj úrokov na 10 ročných štátnych dlhopisoch krajín Eurozóny.

 

Graf č. 4 - Vývoj spreadov talianskych a španielskych 10 ročných dlhopisov (benchmark Nemecko).

Ako je možné vidieť z grafov č. 3 a 4, zásadný obrat vo vývoji úrokových mier na štátnych dlhopisoch nastal v roku 2012, keď sa do riešenia dlhových problémoch zapojila aj ECB (prostredníctvom OMT). Síce ESFS/ESM nemali až taký silný vplyv, spolu s ECB dokázali znížiť úrokové miery takmer vo všetkých štátov eurozóny a tým uľahčiť rozpočtovú situáciu všetkých štátov s finančnými problémami. Írsko a Portugalsko sa vrátili na finančné trhy v roku 2013, Grécko v apríli 2014 a Španielsku sa prostredie na trhoch zlepšilo.[3] ECB sa prakticky stala veriteľom poslednej inštancie. Všetky spomínané záchranné programy boli podmienené rôznymi makroekonomickými ozdravnými programami.  Štáty sa okrem iného mali zamerať na štrukturálne reformy, znižovanie dlhov a deficitov a EÚ sa dohodla na nových prísnejších fiškálnych pravidlách (napr. Fiškálny pakt). Tieto aktivity sa avšak ešte naplno nepremietli do znižovania deficitov a dlhov, pretože si určite budú vyžadovať dlhodobejší časový horizont.

Na záver je možné konštatovať, že v krátkom období sa ECB spolu s ESM/ESFS podarilo vyriešiť najakútnejšie finančné problémy trápiace štáty Eurozóny postihnuté krízou. Írsko, Portugalsko a dokonca Grécko sa vrátili na finančné trhy a trend poklesu dlhodobých úrokových mier na štátnych dlhopisoch je stále prítomný (ako kde...). Síce so vznikom ESM a OMT môže (pravdepodobne bude) dochádzať k problémom s morálnym hazardom, sú tieto dva programy dostatočnou stabilizáciou hospodárskej situácie prinajmenšom v krátkodobom období. Tu asi so mnou nebude súhlasiť veľa euroskeptikov vrátane pána poslanca, ale chcem ukázať na empirické fakty a na to, že politika šetrenia v dobe krízy je chybné riešenie. Problematika Eurovalu a EÚ je pánovi poslancovi veľmi blízka - If you know what I mean...

Toto moje tvrdenie o viac-menej krátkodobom úspechu ESM/ESFS a ECB sa avšak dá vyvrátiť rýchlym "kuknutím" na súčasný vývoj úrokov na 10-ročných gréckych  dlhopisoch.

Graf, ktorý bol zverejnený na Facebooku, si požičiavam od IFP. JE to graf úrokov na 10-ročných gréckych dlhopisoch.

Ako je ale zrazu možné, že úroky na gréckych dlhopisov znova dosahujú vysoké hodnoty ? Nedosahuje už predsa primárne prebytky a nespĺňa pravidlá prijatia  finančnej pomoci ? Dosahuje a spĺňa. Tak potom čo stojí za takýmto náhlym rastom ? Predčasné voľby ? U mňa vyhráva argument Paul de Grauweho o neracionalite finančných trhov. Z grafov sa nikto nenaje, ale aspoň uvdíme ako "austerity" politika dohnala štáty v problémoch k ešte väčším.

Graf č. 5

Graf nám ukazuje ako zmena spredov na dlhopisov vplývala na "ozdravnú" politiku. Vidíme jasnú závislosť medzi výškou spredov pre jednotlivé štáty a silou akou aplikovali austerity politiky. Čím vyššie spredy tým vyššia snaha "ozdraviť" verejné financie. Štáty, ktoré mali najhorší stav verejných financií mali aj najväčšie spredy na dlhopisoch. To ale vôbec nie je prekvapujúce. Na druhú stranu Paul de Grauwe poukazuje na zaujímavý fakt, aké faktory viedli k raste spredov a k posilovaniu austerity. Tvrdí, že panika na finančných trhov, vyvolávala paniku u policy makerov, ktorí následne museli zintenzívniť "ozdravné" snahy. Tvrdí ešte, že úlohu hrali aj katastrofálne makro dáta, ale panika na trhoch sa totálne vymkla kontrole a celý ten "humbuk" bol znova spôsobený  (riadne) prehnanými reakciami finančných trhov, ktoré vysielali prehnané signály.

OK, ale čo na to vlastne naša slávna (nemecká) austerity politika ? (Ne)spochybniteľný grál hospodárskej politiky ? Na túto tému som už článok písal a len na doplnenie pridám podľa mňa kľúčové grafy tohto európskeho eposu.

Graf. č. 6

Graf č. 7

Zdroje pre Grafy 5-6-7 - From Panic Driven Austerity to Symmetric Macroeconomic Policies in the Eurozone – Paul de Grauwe, Yuemei Ji

 

Tu bude stačiť len krátky komentár. Jednoducho autor ukazuje, že čím silnejšia austerity v % HDP na hlavu tým väčší prepad rastu HDP a väčší nárast v pomere DLH/HDP. Hlavne druhý graf je obrovským paradoxom tejto politiky, pričom jej cieľ bol úplný opak. Toto je hlavný bod môjho argumentu v tomto aj v minulom článku Austerity for real. Pritom ozdravná politika a memorandá porozumení sú kľúčovými opatreniami, aby sa krajina mohla dostať do programov ECB.

S pánom poslancom nesúhlasím pri kritike údajného tunelovania ESM (to bude témou poslednej časti) a investičné programy, ktoré EK spúšťa, sú podľa mňa konečne cestou vpred. Ako som ukázal, aspoň v krátkom období ESM a ECB urobili čo sa dalo. Ale pán poslanec má pravdu, že EÚ robí niekedy politiky úplne "na hlavu", avšak  austerity, ktorú obhajuje, nebol nápad tzv. lenivých južných štátov, ale niekoho iného....

Koniec 2. časti.

No a na koniec v 3 časti sa sa budem venovať "tunelovaniu ESM" a v krátkosti čitateľov odkážem na tzv. Skromný návrh ako celú Eurokrízu vyriešiť.

[1] ECB Lends 489 Billion Euros for 3 Years, Exceeding forecast. [cit. 17-04-2014]. Dostupné na internete: < http://news.businessweek.com/article.asp?documentKey=1377-aWQyiw0H4GIM-497EEB4BELPRIE7TIUO0INS6SD>

[2]€529 billion LTRO 2 tapped by record 800 banks. . [cit. 17-04-2014]. Dostupné na internete: <http://www.euromoney.com/Article/2987035/529-billion-LTRO-2-tapped-by-record-800-banks.html>

[3] Greece Dive Back Into the Bond Market. . [cit. 18-04-2014]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2014/04/10/business/international/greece-dives-back-into-the-bond-market.html?_r=0>

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?