reklama

Všetci sme si nerovní II.

Komu by sa nepáčilo zarábať asi 300-krát viac ako priemernému pracovníkovi? Tak teda pokračujeme ďalej v téme. Problematika príjmovej a majetkovej nerovnosti je v súčasnosti veľmi aktuálna. V Spojených štátov o nej dnes prebieha medzi ekonómami silná diskusia. Taktiež "papers" od OECD alebo nedávna správa ECB vyvolali diskusiu nielen v médiách. Preto sa v tomto článku zameriam hlavne na závery, ktoré sú prezentované v jednotlivých reportoch. Pozrieme sa čo hovorí OECD, aký je vývoj v USA a ako je to u nás na Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

OECD a nerovnosť

Správa OECD z roku 2011 Divided We Stand zaznamenáva značný nárast príjmovej nerovnosti za posledné 3 desaťročia dosahujúc rekordné hodnoty v roku 2008. Správa je zameraná na problém, ako súčasná hospodárska kríza vplýva na veľkosť a rozloženie mzdových a kapitálových príjmov v krajinách OECD. Okrem toho, že počas krízového obdobia mzdové ako aj kapitálové príjmy klesli, pri vynechaní efektov vyplývajúcich z daní a iných transferových platieb nerovnosť v štátoch OECD za roky 2007-2010 narástla trikrát viac ako za posledných 12 rokov (1999-2011). Na meranie príjmovej nerovnosti bol použitý tzv. Giniho koeficient. Giniho koeficient, je hodnota, ktorá určuje relatívne rozloženie príjmov v spoločnosti medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Hodnota koeficientu sa pohybuje v škále od 0 po 1, 0 znamená absolútnu rovnosť príjmov v spoločnosti a 1 znamená absolútnu nerovnosť, keď jeden človek (domácnosť) získava celý spoločenský príjem (dôchodok) sám. Hospodárska kríza ako vždy postihla tých menej majetných, ktorí ekonomicky stratili viac počas recesie a následne získali menej z "pokrízového" zotavovania ekonomiky. Fakt, že najzraniteľnejšou sociálnou skupinou boli v tomto období mladí ľudia a nie dôchodci, sa dá dokumentovať na súčasnej obrovskej nezamestnanosti mladých a absolventov škôl. Z hospodársky vyspelých štátov majú USA jednu z najväčších, pokiaľ nie, najväčšiu príjmovú a majetkovú nerovnosť meranú Giniho koeficientom. Európa ako celok je na tom lepšie, síce v nej existujú rozdiely, trend je nastavený smerom k prehlbovaniu nerovností. V Španielsku a Taliansku príjmy "horných 10%" počas krízového obdobia boli viac-menej stabilné, pričom príjmy "dolných 10%" klesli o 14% a 6%. Celkovo v 21 z 33 štátov OECD "horných 10%" si viedlo lepšie počas krízy ako "dolných 10%".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

USA a nerovnosť.


V Spojených štátov je situácia trochu iná. Nerovnosť spolu s ostatnými ekonomickými problémami je veľmi aktuálna. Známi ekonómovia, napr. Thomas Piketty, Emmanuel Saez, Amartya Sen či v súčasnosti aj Joseph Stiglitz, sa venujú tejto problematike. Piketty a Saez spolu s ďalšími autormi vo svojom "working paper" The Top 1 Percent in Intenational and Historical Perspective zamerali svoju pozornosť na zdvojnásobenie podielu príjmov Top 1% na celkovom národnom príjme USA za obdobie posledných 30 rokov. Podiel príjmov Top 1% sa dramaticky zvýšil aj v iných anglicky hovoriacich krajinách. Vo Francúzsku, Nemecku či Japonsku nárast nebol taký veľký. Prioritne sa zameriavajú na faktory, ktoré tento nárast spôsobili. Keďže nárast nerovnosti sa výrazne líši v rôznych štátov, pridali k známym faktorom ako technologický pokrok, migrácia, globalizácia a dopyt a ponuka po práci aj ďalšie štyri. Prvým je daňová politika. V USA daňové sadzby pre vysoko príjmové skupiny boli znížené asi o polovicu za skúmané obdobie. Druhý faktorom je rozšírenie štandardného modelu dopytu a ponuky po práci o oslabenie kolektívneho vyjednávania a vyššia individualizácia príjmov. Autori uvádzajú, že daňové škrty pre manažérov odvrátili ich snahu od rastu firmy a zamestnanosti ku zvýšeniu svojho finančného hodnotenia. Tretím faktorom je dedičstvo a príjem z kapitálových výnosov. Podľa autorov budú tieto dve záležitosti dôležitou oblasťou skúmania prehlbujúcej sa neprimeranej príjmovej nerovnosti v budúcnosti. Štvrtý faktorom bola korelácia a vzťah medzi vývojom mzdových a kapitálových príjmov, na ktorú sa autori musia ešte bližšie pozrieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšie zaujímavé údaje o náraste nerovnosti v USA priniesol vo svojich reportoch aj americký Economic Policy Institute, na ktorý sa odvoláva napr. The Washington Post. Na svojich stránkach uvádza niekoľko grafov, ktoré odrážajú realitu za posledných 50 rokov. Platy výkonných riaditeľov skúmaných firiem sú dnes 273-krát väčšie ako priemerné platy. V roku 2000 to bolo 383-krát viac.

Platy vysokých manažérov v reštauráciách a fastfoodov dosahovali v roku 2012 788-násobok minimálnej mzdy. Vo fastfoodoch väčšina ľudí pracuje za minimálnu mzdu. V grafe je vývoj obidvoch príjmov v čase. Tmavomodrá čiara predstavuje vývoj platov výkonných riaditeľov (CEO).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalší graf ukazuje aká je reálna minimálna hodinová mzda v USA a aká by mala byť, keby sa indexovala a stúpala podľa produktivity práce. Bledomodrá čiara znázorňuje indexovanú mzdu.

Ako sú na tom vlastne americkí vysokošláci ? Stále platí, že s vyšším vzdelaním máte lepšie možnosti sa zamestnať, naštarovať podnik či získať leší plat, avšak pomaly ani absolventi vysokých školoch sa nebudú mať tak dobre ako ich predchodcovia v minulosti. Väčšine totiž platy klesajú.

Slovensko a nerovnosť

Ako je na tom Slovensko? Podľa štatistík máme Giniho koeficient na úrovni 0,27. Táto hodnota svedčí o tom, že sme spoločnosť s menšími príjmovými nerovnosťami, dokonale akceptovateľnými. Ak ale zoberiem do úvahy katastrofálny transformačný proces, ktorý skončil dajme tomu pred 10 rokmi, pridám k tomu naozaj nízke mzdy, najnižšie v eurozóne, vysokú nezamestnanosť a rastúci trend nerovnosti aj na Slovensku, dospejem k záveru, že hodnota koeficientu môže byť kľudne vyššia ako oficiálna. V podobnom duchu sa nesia práca Gurieva a Rachinskeho - The Evolution of Personal Wealth in the Former Soviet Union and Central and Eastern Europe, kde vyjadrujú svoje pochybnosti nad oficiálnymi hodnotami v skúmaných krajinách. Pokazujú na to, že lepšie skúmanie prevodu majetku počas privatizácie a následný vznik oligarchov, môže značne zmeniť oficiálne skúmané a dosahované hodnoty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale aký je dopad príjmových a majetkových nerovností na spoločnosť a ekonomickú aktivitu? Rastúca nerovnosť vyvoláva ekonomické, spoločenské a politické výzvy. Môže obmedziť vertikálnu sociálnu mobilitu, t.j. ľudia budú viac závislí od toho, do ktorej príjmovej vrstvy sa narodia a bude pred nimi ležať viac prekážok, ktoré im budú brániť sa posunúť v "spoločenskom rebríčku" nahor. Nerovnosť príležitostí ovplyvní aj ekonomickú aktivitu negatívne. Stúpajúca nerovnosť, ktorá je spájaná aj s vysokou nezamestnanosťou, vedie k vážnym politickým problémom. Populistické a extrémistické hnutia získavajú na spoločenskej podpore, pretože ponúkajú "konečné riešenie". Ak nechceme, aby sa história opakovala, musíme byť veľmi vnímaví na tento vývoj. Žiarlivosť ani závisť vôbec nehrá úlohu v tejto analýze. Snažím sa len poukázať na existujúce a potencionálne spoločenské a ekonomické problémy, ktoré sa pri zanedbaní, môžu stať vážnym nebezpečenstvom pre budúcnosť nášho hospodárske vývoja.

Ako ale zvrátiť tento negatívny trend? Tu sa politici ani ekonómovia skoro nikdy nedohodnú. Je rast nerovnosti prirodzený dôsledok globalizácie, technologického pokroku či migrácie? Spôsobený zmenou myslenia u ľudí, krorí tolerujú vyššiu nerovnosť? Je to umelo vytvorený proces, ktorý sa dá zvrátiť? Myslím, že na problém sa nemôžme pozerať len z ideologického hľadiska. Odpoveďou nie je ani tradičné vnímanie "vykorisťovania" a neproduktivity vlastníka kapitálu obhajujúc znárodnenie všetkého všetkými. Odpoveďou tiež nie je nechať to všetko na "neviditeľnú ruku trhu", ktorú vlastne ešte ani nikto nevidel.

Dobrý nástroj na potláčanie príjmových nerovností je napr. daňová politika. Transférové platby a spravodlivá redistrubučná politika štátu dokáže značne pomôcť. Investície do vzdelania, zdravotníctva a infraštruktúry sú ďalšie vynikájúce nástroje. Verejný a súkromný sektor sa musia navzájom dopĺňať. Podľa mojho názoru obidva dokážu vytvárať pracovné miesta. Štát ďalej stanovuje podmienky zamestnávania a podnikania. Musí vytvárať také podmienky, ktoré budú aktivitu podporovať a odmenovať, nie jej brániť. Založiť firmu nemôže byť hneď prvá prekážka pre začinájucich podnikateľov. Štát ďalej funguje ako samotný tvorca systému. Jeho jednotlivé aktivity môžu mať systémovotvorný charakter alebo celý systém zmeniť. Ďalšia dôležitá oblasť je zamestnanosť. Netreba len vytvoriť pracovné miesta a sledovať ich kvantitu, ale aj kvalita je dôležitá. Ako sa píše v reporte OECD "we must create new and better jobs". Nemali by sme dogmaticky lipnúť na neoliberálnej hospodárskej politike, ekonómii strany ponuky ani na nejakej inej. Veď nikto nemá patent na rozum. Je zaujímavé, že sledovaný nárast nerovnosti sa najviac prejavuje od 80-tych rokov, od tzv. neokonzervatívneho obratu Reagana a Thatcherovej.

Vždy tak vtipne tvrdím, keď sa ma niekto spýta na moje politické presvedčenie: "Ja stojím v strede, len svet sa posúva doprava"

A keď už nič nejde tak ako má...

"When nothing goes right, go left"

P.S.

Kto by mal väčší záujem o túto tému odporúčam knihu The Spirit Level, Why equality is better for everyone. V nej autori sledujú nerovnosti medzi a vo vnútri štátov a porovnávajú a analyzujú dopady vysokých a nízkych príjmových nerovností na širokú škálu sociálnych indikátorov.

ZDROJE

http://www.epi.org/publication/restaurant-ceos-vs-minimum-wage/

http://www.washingtonpost.com/blogs/wonkblog/wp/2013/06/26/congrats-ceos-youre-making-273-times-the-pay-of-the-average-worker/

http://www.epi.org/publication/10-year-decline-wages-college-graduates/

http://www.epi.org/publication/lagging-minimum-wage-reason-americans-wages/

An Overview of Growing Income Inequalities in OECD countries: Main findings (Divided We Stand 2011) - http://www.oecd.org/els/soc/49499779.pdf

The Top 1 Percent in Intenational and Historical Perspective - http://www.nber.org/papers/w19075.pdf?new_window=1

The Evolution of Personal Wealth in the Former Soviet Union and Central and Eastern Europe - http://www.wider.unu.edu/stc/repec/pdfs/rp2006/rp2006-120.pdf

Vladimír Peciar

Vladimír Peciar

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Po šiestich rokov znova aktivujem blog a trochu mením záber. O deficite normálnej ekonomickej debaty na Slovensku. O tom ako nenaletieť politikom a ich "odborným" reformám. O biednom stave slovenskej ekonómie (vedy). O aktuálnom ekonomickom výskume. O štúdiách, ktoré by mal každý dobrý ekonóm poznať. O tom, čo by mal dobrý ekonóm vedieť alebo čo má vedieť. Blog hlavne určený pre študentov a výskumníkov v ekonómii. Samozrejme všetci ostatní ekonómovia aj neekonómovia, ste tiež vítaní. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu