Yanis Varoufakis, Stuart Holland a James K. Galbraith vo svojom "Skromnom návrhu" predstavujú jeden z možných spôsobov ako vyriešiť krízu v Eurozóne. Ich plán neporušuje stávajúce európske zmluvy, je postavený na keynesiánskom mechanizme recyklácie prebytkov na bežnom účte a zapája 4 európske inštitúcie: ECB, Európsku investičnú banku (EIB), Európsky investičný fond (EIF) a ESM. Podľa návrhu by mala ECB naďalej pomáhať bankám, ale táto pomoc by mala byť podmienená odpustením značnej časti dlhov v deficitných krajinách. Banky v núdzi by mali byť rekapitalizované a reštrukturalizované priamo cez ESM, nie národnými vládami v to pred zavedením bankovej únie, ktorá podľa autorov nie je podmienkou reštrukturalizácie bankového sektora. Ďalej by ECB prevzala časť dlhu všetkých členských krajín, ktorá sa zmestí pod maastrichtských 60 % HDP a financovala by tento transfer vlastnými dlhopismi. Dlhy by zostali vládam, ale boli by spoločné pre eurozónu, takže by z nich boli nižšie úroky pre tie štáty, ktoré majú práve hospodárske problémy. Tento program by mal nahradiť OMT, pretože podmienky, ktoré musia štáty splniť pri žiadaní o pomoc od ECB sú značne reštriktívne. V treťom kroku by sa Európska investičná banka (EIB) stala mechanizmom na recykláciu prebytkov zahraničného obchodu, ktorý je kľúčovým prvkom tejto argumentácie. Členské štáty by mali získať právo financovať svoje príspevky do investičných projektov EIB pomocou dlhopisov vydaných ECB a zároveň by úlohou EIB-EIF bolo požičiavať si prebytky od európskych i neeurópskych prebytkových krajín (napr. Nemecko, Holandsko, Škandinávia) a investovať ich v deficitných regiónoch EÚ do oblastí spadajúcich pod politiku EIB - zdravotníctvo, vzdelanie, infraštruktúra, vidiecky a mestský rozvoj, technológie a iné. Pôžičky od EIB by sa nezarátali do deficitu národných rozpočtov. Investičný program by mal vrátiť EÚ k stabilnému rastu, zníženiu nezamestnanosti a k zlepšeniu konkurencieschopnosti. Týmto spôsobom by sa mala vyriešiť dlhová, banková a investičná kríza a politicky a inštitucionálne stabilizovať EÚ.[1]
Tento návrh pravdepodobne predstavuje tunelovanie ESM o akom pán poslanec hovorí. Tvrdí, že je možné, že sa bude meniť úloha ESM, tak aby podporoval rast a investície. Teda nebude plniť svoju prímarnu úlohu, na ktorú bol vytvorený. Jeho kritiku úplne chápem, podľa mňa je legitímna.
Avšak ja a autori si napríklad myslíme, že transformácia ESM na fond garantujúci predstavovaný investičný plán EK J.C. Junckerom, by mohol byť krokom správnym smerom v súlade s ideou recyklovania obchodných prebytkov podľa Skromného návrhu. Samozrejme netvrdím, že spomínané riešenie v článku je jediné a správne. Snažím sa len poukázať, že stále existuje dostatok priestoru na konštruktívnu kritiku fungovania EÚ bez toho, aby sme napádali regulácie o tvare a veľkosti uhoriek.
Nakoniec aj tak všetko ukáže čas a štatistické tabuľky.
[1] Spracované podľa Varoufakis et. al.: A Modest Proposal for Resolving the Eurozone Crisis, Version 4.0